Rast cien pneumatík

Relatívne dramatický rast cien surovín, kedy sa cena kaučuku zdvihla za posledných 12 mesiacov na dvojnásobok, núti všetkých výrobcov k zdražovaniu konečných produktov. Všetci hovoria o navýšenie o 8% a tu to tento rok určite nekončí.

O zdražovanie začal ako prvý otvorene hovoriť Trelleborg, najväčší svetový výrobca poľnohospodárskych, lesných a priemyselných pneumatík, ktorý zdvihol paušálne svoje ceny u produktov Trelleborg a Mitas s platnosťou od 1. januára 2017 o 5%.

A vzápätí sa k nemu pridali aj protektoráři na čele s talianskou značkou Marangoni. Marangoni Industrial Tyres oficiálne tlačovou správou oznámil, že od 1. februára dvíha ceny všetkých svojich produktov o 6%. Medzi najdôležitejšími faktormi ovplyvňujúcimi nárast ceny finálneho produktu Marangoni vidí zvýšenie dopytu po surovinách a oslabovanie eura voči doláru.

Oznámenie jednotlivých výrobcov o zdražovanie koncových produktov sa však doteraz týkali viacmenej severoamerického trhu, kedy Bridgestone Americas Tire Operations oznámil navýšenie cien pneumatík s účinnosťou od 1. januára ako pre osobné vozidlá, ľahké úžitkové vozidlá, nákladné vozidlá a autobusy, tak pre pneumatiky OTR, poľnohospodárske pneumatiky, protektorovacie produkty a duše. U jednotlivých produktov bolo navýšenie ceny rozdielne, v žiadnom prípade však neprekročilo 8%. Tiež Michelin vydal tlačové vyhlásenie, v ktorom sa tiež odvoláva na rast ceny surovín a vedľa amerického kontinentu avizuje zvýšenie cien všetkých produktov tiež na európskom trhu o 8% s účinnosťou od 1. apríla 2017. Michelin k tomu ešte dodáva, že v závislosti na pohybe cien surovín možno očakávať, že ceny jeho produktov budú v oboch smeroch reagovať na tento pohyb svojou konečnou cenou. Bokom nezostala ani Yokohama Tire Corporation, ktorá pre severoamerický trh oznámila navýšenie cien svojich produktov o 7%, a to rovnako ako Michelin od 1. apríla 2017.

Ponúka sa otázka, prečo zdražovanie štartuje hlavne na severoamerickom trhu. Rovnaká otázka tiež otvára priestor pre špekulácie. Že by americká cenotvorba mala hypoteticky výrazne menší priestor pre manévrovanie v závislosti na pohybe výrobných nákladov?